Ešte predtým, ako sme prišli do samotnej Budapešti, sme sa presvedčili,že maďarský národ je naozaj veľmi zvláštny. Na benzínke sme si muselikúpiť diaľničnú známku kvôli asi 2,5 kilometrovému úseku. To všetko bynebol až taký problém, keby pani predavačka vedela aspoň trochu poanglicky alebo nemecky. To jej neustále [néém inglííš, néém dojčéé]iritovalo všetkých. A pritom, si myslím, veľmi dobre vedela, čo od nejchceme. Po chvíli vyslovila slovo "auto", ktoré tak veľmi dobre poznalaa nakoniec sme predsa dostali, čo sme potrebovali.
...Budapešť ma očarila...
...zbožňujem tie staré vysoké obytné domy postavené do štvorca, kde vidíte susedom do tanierov a kde sa kockovaná podlaha leskne, keď na ňu silno padá dážď...domy,v ktorých sú výťahy so zrkadlami a dvojitými dverami a tiež tajomné schody s ešte tajomnejšími dverami...
...páčil sa mi ten večerný kostol, bol plný a ja som chcela vnímať, čo sa deje okolo, chcela som počúvať maďarskú kázeň, ale nedalo sa. Zmohla som sa len na pár slov niekde v mojom vnútri, že ďakujem, že tam môžem byť a že nech ho ochraňuje na ceste a tam ďaleko...
...celá nočná Budapešť bola zázračná...
A obhliadka sa skončila. Ocitli sme sa v milej cukrárni, v mäkkých stoličkách pri horúcej čokoláde a koláči, ktorý vyzeral ako šunka. Tam nám rozumeli, inteligentné čašníčky vedeli po anglicky a bolo to dobré.
malé foto na úvod: http://p.vtourist.com/982446-Chain_Bridge_and_Buda_Castle_illuminated_at_night-Budapest.jpg
